Oficiálna web stránka InfoLib
[Zobrazuje sa alternatívna textová, blind friendly verzia stránky] Prejsť na grafickú verziu.
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na hlavné menu. Iné možnosti: Prejdi na Funkčné odkazy; Pätičku stránky.
Informačná veda má pôvod v ľudskom poznaní. Už učenci v dobe Habešskej ríše vykonávali rôzne informačné analýzy v kultúrnych depozitároch, čo môžeme prirovnať k dnešným knižniciam a archívom. Inštitucionálne však vznikla informačná veda až v 19. storočí spolu s inými spoločenskovednými disciplínami. K rozvoju informačnej vedy prispel aj Benjamin Franklin, ktorý v roku 1731 založil prvú verejnú knižnicu – The Library Company of Philadelphia (štát Pensylvánia, USA).
Za počiatky informačnej vedy možno pokladať dokumentáciu vedy, ktorá sa objavila v druhej polovici 19. storočia v Európe. Jej cieľom bolo utriediť (zorganizovať) odbornú a vedeckú literatúru do prehľadných indexov.
Za otcov informačnej vedy sú považovaní Paul Otlet a Henri La Fontaine – pôvodne právnici, ktorí v roku 1895 v Bruseli (Belgicko) založili Medzinárodný bibliografický ústav – International Institute of Bibliography (IIB). Ich zásluhou bolo vytvorené Medzinárodné desatinné triedenie (MDT) - Universal Decimal Classification (UDC). Paul Otlet a Henri La Fontaine boli vizionármi svojej doby, čo dokazujú ich idey o vzniku internetu, informačnej spoločnosti a podobne.
Druhá generácia dokumentaristov prišla až v období po 2. svetovej vojne, túto dobu reprezentuje Suzanne Briet – knihovníčka, ktorá je známa svojou úvahou Qu'est-ce que la documentation? (Čo je dokumentácia?). Touto úvahou sformovala základy moderného štúdia informačnej vedy. „Informačná veda“ ako pojem bola použitá až v druhej polovici 20. storočia.
Od roku 1950 zaznamenávame takzvaný „prechod na modernú informačnú vedu“, ktorá je charakteristická obdobím automatizácie klasických knižnično-informačných procesov. Rozmach vedy, techniky, informačných a komunikačných technológií, internetu priniesol nové podnety aj do oblasti informačnej vedy. Informačnú vedu charakterizuje aj prostredie informačných systémov, internetu, sociálnych sietí, nových médií a informačnej explózie a pod.
Ako vyzerá informačná veda dnes? Odpoveď nám prináša článok Dr. Zinsa: Classification Schemes of Information Science: Twenty-Eight Scholars Map the Field, ktorý sa zameral na analýzu 28 klasifikačných schém informačnej vedy, ktoré vytvorili odborníci z oblasti informačnej vedy.